Pôstne obdobie, teda príprava na Veľkú noc, je charakteristické dvojakým upratovaním. Upratovaním príbytku, kde bývame my a upratovaním príbytku, kde prebýva náš Pán v nás. Kým to prvé upratanie robíme tesne pred Sviatkami, to druhé, duchovné je dobre začať hneď na začiatku pôstneho obdobia, aby sme to s Božou pomocou ako-tak do Veľkej noci stihli. Do takého upratovania sa pustilo 10. marca aj 32 členov zo spoločenstva Misia Máriina spolu s karloveským pánom farárom pátrom Adamom. Ak si chceme upratať vo svojej mysli aj srdci, je dobré sa aspoň na chvíľu stíšiť a vzdialiť od každodených starostí. Našim príbytkom sa na tri dni stalo františkánske duchovného centrum Sestier Františkánok Premenenia v Melčiciach-Lieskovom. Hoci trojdňová pôstna duchovná obnova patrí medzi obvyklé pôstne akcie spoločenstva, dvojročná pandemická pauza nám tiež ukázala, že nič v našom živote nie je automatickou samozrejmosťou. Sme preto vďační, že sme túto našu tradíciu mohli znovu zrealizovať.
Nádherné počasie, krásne prostredie centra a milé a ochotné prijatie sestričiek vytvorilo pre nás ideálne podmienky pre odpútanie sa od každodennosti a otvorenie sa Božiemu milosrdenstvu.
Pôstne obdobie nás pozýva k obráteniu, k odhaleniu svojho povolania a božskej podstaty v nás. Aby sme mohli zažiť radosť z nájdenia stratenej drachmy, musíme „zažať lampu a vymiesť starostlivo celý dom“. Pán Ježiš nám dáva svetlo aj metlu, vymetať už musíme sami. Takou metlou na vymetanie je aj askéza. Práve tento, pre dnešného človeka už zastaralý, ale účinný prostriedok na upratanie, vytiahol hneď na úvod obnovy aj páter Adam. Askézu nie ako starodávny spôsob sebatýrania sa čudáckych mníchov, ale ako spôsob dosiahnutia dobra, premeny a ovládania našich neduhov. Askéza nie je iba telesné odriekanie a premáhanie svojich slabostí. Je to aj prehlbovanie svojich morálnych a duchovných schopností, dosahovanie čností. A už vôbec nie je iba chvíľkovou pôstnou aktivitou. Askéza má byť súčasťou našej osobnej spirituality, nasledovania Krista, teda cestou k Bohu. Odovzdajme Bohu naše neduhy a neočistené túžby a On nám ich vráti očistené a posvätené, také aké sme dostali na začiatku, lebo všetko čo pochádza od Boha je dobré. Nechajme sa uzdraviť Ježišom. Nedajme sa odradiť ničím a nikým, ani sami sebou.
Askéza má nás viesť k poznaniu pravdy o Kristovi, aj o sebe samých. Nestačí však pravdu iba poznať, treba ju aj prijať, nechať sa ňou naplniť. Aby sme mohli podľa vzoru Panny Márie vedieť robiť správne voľby a aj ich zrealizovať. Zasväťme sa panne Márii! Nie len preto, aby nám pomáhala a orodovala za nás v nebi. Ale aby sme s ňou spojili naše životy, aby sme mohli prijímať prúd Božieho milosrdenstva, ktoré cez ňu prichádza a aby sme spolu s ňou mohli oslavovať Boha už tu a teraz..
Tak ako askéza očisťuje a posilňuje našu vieru, tak aj opačne, rastúca viera posilňuje človeka v askéze. Dokonalým príkladom toho sú aj naši svätí Andrej-Svorad a Beňadik, ktorých sme si pripomenuli a uctili na Skalke pri Trenčíne.
Príkladom toho, ako Boh dokáže riadiť naše životy sme mohli vidieť aj na sestrách Františkánkach: Veronike, Terezke, Kataríne a Damiáne. Ako povedala jedna z nich: „Sme tu preto, aby všetci, ktorí sem prídu zažili, že sme milované Božie deti“. Cez deň sa s úsmevom na tvári starali o nás a v noci v modlitbách prosili za pokoj na Ukrajine. Čo nás však dojalo najviac, keď predstavená Veronika z Filipín povedala peknou slovenčinou: „Ešte pred vašim príchodom sme sa za vás modlili, aby vám všetko dobre dopadlo“. A to je cirkev v praxi: modliť sa navzájom za seba, pomáhať si a povzbudzovať sa, aby sme cítili, že sme milované Božie deti. Lebo iba vtedy, keď budeme prijímať a zažívať lásku v svojom živote, budeme ju vedieť aj dávať. Prišli sme na duchovnú obnovu, aby sme stretli Boha v našich srdciach, aby sme ho vedeli objavovať každý deň a aby ho objavili aj tí, ktorí stretnú nás. Nemusíme sa trápiť, či to dokážeme. Výsledok prenechajme Bohu. Od nás sa žiada iba ochota a snaha.
